Zneužívanie detí v ústavoch kontra výchova v LGBT komunite
Nezaraditeľné

Sexuálne zmätený z čisto mužskej rodiny verzus znásilnená vychovávateľom

Moja “ponuka” z nadpisu má dať na výber človeku, ktorého život sa len začína. A ktorý z akéhokoľvek dôvodu nemá vlastných rodičov. Má znieť nejako nasledovne: “Ak by si v živote býval/a mal/a slobodne na výber… Dal/a by si prednosť tomu, že budeš vyrastať v rodine zloženej výhradne z členov rovnakého pohlavia? V rodine, kde budeš pravdepodobne dosť zmätená/ý z toho, ako to vlastne v skutočnosti je s rodičmi a s ich sexualitou? Keďže ty máš namiesto mamičky a ocka “iba” dve mamičky resp. dvoch oteckov? Čo u teba údajne vo vyššom veku potenciálne môže spôsobiť zmätok v sexualite…? Alebo chceš namiesto toho radšej vyrastať v nejakom type ústavu, kde nebudeš ani tušiť, že vôbec existuje niečo ako (rodičovská či akákoľvek iná) láska a kde zneužívanie detí kvázi vychovávateľmi, žiaľ, nie je ničím zvlášť vzácnym či výnimočným?!”

Drsno a snáď aj prehnane formulované, uznávam

Lenže… Je niečo, čo v texte tejto ponuky vyslovene nesedí? Veď takto to prosto je, tak to funguje. A nielen na Slovensku, samozrejme.

Nepíšem o prvej časti mojej “ponuky”, o prvej možnosti výberu. Čo sa tej týka, zrejme žiadna veľká polemika nikdy nikde nevznikne. Psychológovia a iní ľudskej duše znalí mudrci sa vyjadrujú dosť jasno a dostatočne často a nahlas. V tom teda máme jasno: z detstva v homosexuálnej rodine v niektorých prípadoch naozaj vyrastú

jedinci so zmätkom vo vlastnej sexualite.

Nakoľko “katastrofálne” je to pre spoločnosť a pre zdravý vývoj dotyčného jedinca po všetkých ostatných stránkach – o tom na tomto mieste nebudem polemizovať. Možno, len MOŽNO je istá nedokonalosť v sexuálnom smerovaní, zrelosti či orientácii akceptovateľne (veľkou) malou daňou za životné šťastie, spokojnosť a úspech na mnohých alebo dokonca možno na všetkých ostatných frontoch.

Sexuálni devianti z takýchto detí nevyrastajú

Ani kriminálnici iných zameraní. Či sa ten fakt niekomu páči alebo mu naopak narúša argumentáciu. Ver mi, že štatistiky by si to celkom určite bývali všimli.

Vedome drsno som formuloval druhú časť výberu z mojej úvodnej ponuky.

Sexuálne zneužívanie detí je spoločenským negatívom

ťažko slovami opísateľného rozmeru a obludnosti. V podstate si tak nejako nedokážem reálne predstaviť zneužitie človiečika vo veku od x do nejakých 11 či 12 rokov. (Zámerne zostávam v tejto hranici, pretože 12 či 13 rokov je vek, v ktorom už sa sexuálny život v mnohých krajinách EÚ legislatívne považuje za prípustný. Osobne verím, že tie štáty vedia, čo robia.) Príde mi to podobne absurdné ako snažiť sa predstaviť si veľkosť vesmíru.

Znásilnenie mladej ženy si predstaviť dokážem. Sám som s obeťou znásilnenia chodil a sám som sa stal obeťou fyzického násilia – keď aj nie sexuálneho. Tým sa však tento akt nestáva ani o máličko viac akceptovateľným.

Napriek tomu všetci vieme, že sa to deje

Možno na dennej, možno na týždennej báze. Ale deje sa to a my žijeme s vedomím toho. Aj s vedomím, že v mnohých prípadoch by sa tomu bývalo dalo zabrániť, ak by sme bývali uznali za prípustnejšiu prvú možnosť z “môjho” výberu. A nechali (niektoré) deti vyrastať v homosexuálnych rodinách. Nechali ich vychovávať lezbičkám či gejom namiesto “vychovávania” (niektorými) zamestnancami (niektorých) ústavov.

Česť, úcta a rešpekt všetkým tým, ktorí sú vychovávateľmi v pravom zmysle slova a ktorí viac ako dobre vedia (som o tom hlboko presvedčený), že o nich tento článok nie je.

Námet na tento blog nosím v hlave už dlhšie. Vznikol zrejme pred prezidentskými voľbami 2019, kedy sa téma výchovy detí v LGBT rodinách rozoberala aj na tých najneuveriteľnejších miestach.

Namiesto toho, aby sa riešilo zneužívanie detí

a boj proti nemu tam, kde k nemu s vedomím širokých más reálne dochádza. Povedal som si však, že tento článok spracujem a zverejním, až keď už bude “po všetkom”. Keď už nebudem môcť byť osočený z nadŕžania kazdidátke/prezidentke Čaputovej.

Na záver tak realisticky: naozaj by som sa tešil a bol by som vďačný za to, ak by sa mi ozval človek či ľudia, ktorí to zažili. Jednu alebo druhú možnosť z toho fiktívneho výberu, ktorý som v úvode tohto textu ponúkol. Keby som sa z “úst” skutočného človeka dozvedel, ako to vidí niekto, kto to zažil.

Kto bol vychovaný v homosexuálnej rodine a/alebo kto vyrastal v ústave. A kto podľa možnosti

vie niečo o téme “zneužívanie detí” zo skutočného života.

Som dokonca prístupný myšlienke, že by som na podklade viacerých hlasov nesúhlasiacich s mojím postojom eventálne zmenil názor. V skutočnosti tomu však ani trocha neverím.

Vystupujem na tomto mojom webe anonymne, napriek tomu na konci tohto môjho “cévéčka” je moja mailová adresa.


“Blavák f Košicoch” je alias bývalého Bratislavčana, presťahovaného do Košíc za láskou. Baviaceho sa tu teraz na tom, ako “ináč” veci na východe fungujú. Ale píšuceho o tom so všetkou láskou ku Košiciam a so všetkým rešpektom k východniarom.

Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *