Výťah Bratislavčanovi v Košiciach vždy ujde pred nosom
Život v Košiciach

Ako mi výťah v Košiciach zakaždým zdrhne pred nosom

Výťah bol v začiatkoch môjho života v Košiciach mojím denno-denným obľúbeným kamarátom.

Dnes už nasledovný údaj neplatí, už bývam vo vlastnom v centre. Ale. Boli časy v začiatkoch môjho života Blaváka f Košicoch, kedy sme

spolu s priateľkou bývali v prenajatom byte Nad jazerom.

Vo vysokom socialistickom paneláku priamo pri jazere. Výťah tam bol dokonca dupľovaný. Byt bol na desiatom poschodí z 12-tich a teda ani pri najlepšej vôli využiť každú príležitosť na to, trocha si zašportovať, nedalo sa chodiť po schodoch. Úplne seriózne.

Veď aktuálne na šieste poctivo šliapem. Výťahom sa zveziem iba napr. cestou z nákupu s veľkou taškou či pri spoločnej ceste domov ruka v ruke s mojou láskou. Ktorej niežeby sa nechcelo, jednoducho niekedy po celom dni už nevládze. A športuje iným spôsobom.

Navyše, schodisko tam bolo príšerné: zanedbané, zle osvetlené a nevetrané, keďže bolo hlboko vo vnútri budovy a tým pádom bez okien.

Výťah som teda používal pomerne frekventovane

Aj preto, že sme vtedy mali v dočasnej opatere z útulku mladú fenku a tá potrebovala často venčiť. Cesta od brány k výťahom viedla jemne kľukato cez jedny “medzi-dvere”. Od brány nebolo na výťah vidieť úplne jasno. Keď som vošiel do vchodu, mohol som viac-menej iba evidovať, že tam naň niekto čaká. Naopak to ale bolo lepšie.

Čakajúci na výťah videl dosť jasno, kto prichádza

Nuž, neviem, či sa TO dialo iba mne alebo to v tom dome bolo štandardom. Ale na mňa snáď nikdy nikto nepočkal s výťahom. Myslím to tak, že keď sa chystám nastúpiť do kabíny a vidím či počujem, že do brány vošiel ešte niekto – ja osobne nakuknem, kto to je. A pokým nevidím susedku s jorkširom zo zvýšeného prízemia, ktorú vídam chodiť zásadne len po schodoch (po siedmich), tak sa spýtam, či počkám s výťahom.

Mne výťah zakaždým ušiel spred nosa

Či som išiel sám alebo so psom, či bola noc alebo biely deň. Či som stihol matne zazrieť rýchlo privierať dvierka na výťahu starého pána alebo mladú babu…

Napadlo mi, že možno s mojou vyholenou hlavou a pokerovanou celou pažou a krkom jednoducho straším ľudí. Aj keď už by dosť dávno mohli byť na podobné typy zvyknutí. Párkrát už som v živote začul vyjadrenie, že vyzerám ako “typický bratislavský grázel”. (Neviem celkom presne, čo to vlastne znamená, nejako som po tom nepátral.)

Príde mi však divné, že by samotné

čakanie pred výťahom takto menilo dojem zo mňa.

Za iných okolností totiž doteraz nikdy nebol problém napr. získať funkciu zástupcu vlastníkov bytov v bytovom dome, v ktorom som vlastnil byt alebo kde som býval, o ktorú som sa uchádzal. Takže ja už naozaj neviem, dofrasa. 🙂


Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

"Blavák f Košicoch" je môj alias ako bývalého Bratislavčana, presídleného po 37-ich rokoch života v hlavnom meste natrvalo do Košíc. Baviaceho sa tu teraz na tom, ako "inak" veci na východe fungujú. A píšuceho o tom so všetkou láskou ku Košiciam a so všetkým rešpektom k východniarom. Napriek tomu však pre istotu nezverujúcom vlastnú identitu. Predsa len, dostať niekde na piču - po tom tak úplne netúžim. :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *