Košickí policajti sú aktívnejší ako tí bratislavskí
Život v Košiciach

Košickí policajti ako stelesnenie aktivity

Nadobúdam pocit, že košickí policajti majú trocha väčší reálny záujem o bezpečnosť premávky než bratislavskí. Za 37 rokov (!) života v hlavnom meste sa mi stalo možno dva- či trikrát, že by ma AKO CHODCA býval zastavil príslušník či už bývalej Verejnej bezpečnosti (áno, ešte si ju pamätám) alebo terajšieho Policajného zboru.

Že by ma býval zastavil s nejakou pripomienkou alebo priamo s napomenutím.

To košickí policajti ma oslovili už dvakrát

za pol roka môjho života na východe. Vždy milo a slušne, rovnako ako sa ja chovám k nim (o tom viac o kúsok ďalej), ale predsa.

Aktuálne nevlastním auto a keďže chodci sú – aspoň podľa mojich skúseností – pokutovaní naozaj vzácne, po tejto stránke som z obliga. Išlo preto zakaždým iba o upozornenie.

Jasné, že upozornenie na to, že “prechádzať cez cestu treba na zelenú”. Nuž, zrejme

rovnako ako košickí policajti ani žiadni iní

by nepochopili a/alebo neakceptovali môj názor a presvedčenie, že semafory majú pre chodcov len orientačný charakter či funkciu. Pretože nikde (v zákone) nie je, aspoň pokiaľ je mi známe, uvedené, že by som ako chodec smel prechádzať cez cestu iba po priechode pre chodcov. Ergo kúsok od križovatky môžem križovať cestu len a len na podklade vlastného uváženia a zdravého rozumu.

Prečo by som potom vyslovene nesmel prejsť cez križovatku na červenú, keď široko-ďaleko nevidno ani najmenší pohyb žiadneho motorového dopravného prostriedku?

Na prvý prípad vyhrešenia si už úplne detailne nespomínam. Pri tom druhom sme ruka v ruke s priateľkou kráčajúc po Hlavnej z dolného konca na horný križovali Bačíkovu ulicu. A tá je jednosmerná, čiže na to, aby chodec cez ňu prešiel bezpečne, ani netreba vykrúcať krk do oboch strán. Stačí dôkladne sa pozrieť (v našom prípade) doľava a buď ísť alebo počkať. Práve tu nás však košický policajti hneď za križovatkou oslovili so zmienenou výhradou k nášmu štýlu pohybu (červený panáčik na semafore stál práve v pozore). Urobili to slušne a

slušne aj ja jednám s policajtmi – nielen košickými.

Párkrát ma to za volantom ušetrilo platenia pokuty. Ak chceš aj ty vedieť, ako sa vyhnúť tomu, aby ti košickí policajti (či akýkoľvek iní, samozrejme) naparili pokutu, prečítaj si tento podľa mňa zaujímavý a pre mňa osobne inšpiratívny blog s tipom, ako neplatiť pokuty (najlepšie vôbec žiadne).


Mám Košice rád. Páči sa mi život v nich a východniarov akceptujem takých, akí sú. Sám a dobrovoľne som sa rozhodol žiť tu. To však neznamená, že si nemôžem robiť prdel z toho, ako tu veci fungujú. A z porovnania so životom v hlavnom meste, kde som žil 37 rokov. Nikoho a nič nemám v úmysle zosmiešňovať! Jednoducho iba sa bavím na rozdieloch medzi východom a západom Slovenska. Verím, že ako zábavu budeš aj ty brať moje blogy. A že nedostanem na p*ču od niekoho, kto sa dopátra mojej identity. Lebo pri všetkej drzosti a odvahe mám toľko zdravého rozumu, aby som ju nezverejnil.

“Blavák f Košicoch” je alias bývalého Bratislavčana, presťahovaného do Košíc za láskou. Baviaceho sa tu teraz na tom, ako “ináč” veci na východe fungujú. Ale píšuceho o tom so všetkou láskou ku Košiciam a so všetkým rešpektom k východniarom.

Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *