Košickí bicyklisti sú chorobou až rakovinou metropoly východu
Život v Košiciach

Košice sú prerastené agresívnou a veľmi nebezpečnou chorobou

Sú ňou košickí bicyklisti. A nie je to žiadna sranda. Resp. zatiaľ asi je, zatiaľ sa – na rozdiel napr. od Trenčína, kde už je jeden nedávny prípad zdokumentovaný – v Košiciach, žiaľ, nikomu nič nestalo.

Prečo to nechutné “žiaľ” namiesto očakávaného “vďakabohu”?! No lebo ak by sa (a nikomu na svete to neprajem!) niekomu niečo stalo aj tu, možno by s tým niekto niečo začal robiť. A ak nie – čo je, ruku na srdce, na Slovensku tým pravdepodobnejším scenárom – možno by si niekto aspoň máličko vstúpil do svedomia a sám sa začal správať trocha ináč. Napr. jazdiť na bicykli ako človek.

Košickí bicyklisti sú idioti alebo egoisti *

Inú možnosť osobne veľmi nevidím. Prečo iba tieto dve verzie?

  • Egoistami (ani nepíšem, že “v mojich očiach” či niečo podobné, pretože je to prosto objektívny fakt) sú tí košickí bicyklisti, ktorí vedia, že porušujú zákon a je im to jedno.
  • Idiotmi sú tí, ktorí nevedia, že porušujú zákon. Ktorí ohrozujú ostatných Košičanov len preto, lebo majú pocit, že je to sranda. Alebo adrenalín. Alebo oboje.
  • Okej, predsa len je tu aj tretia možnosť. Deti. Tie ešte hovno vedia. Lenže tie ani nejazdia takým štýlom, aby niekoho ohrozovali.

Samozrejme, ako vo všetkom v živote, aj tu platí: česť výnimkám. Tých je ale tak zúfalo málo, že sa ich skupina ani nedá považovať za relevantnú. Skôr akoby šlo o nejaký ohrozený a už aj vymierajúci druh veľryby.

Asi 100 metrov chôdze pri amfiteátri v priebehu cca troch minút: PÄŤ CYKLISTOV NA CHODNÍKU!
Asi 100 metrov chôdze pri amfiteátri v priebehu cca troch minút: PÄŤ CYKLISTOV NA CHODNÍKU!

Žil som 37 rokov v hlavnom meste a môžem pokojne vyhlásiť, že

na košických cestách ale že totálne zdochol pes.

Ak si niektorí košickí bicyklisti myslia niečo iné… Na týždeň ich poslať s bicyklom do Bratislavy a spievali by inú pesničku. Samozrejme, neriešim niektoré výpadovky z mesta v časoch, kedy sa všetci v Košiciach pracujúci Ukrajinci z Humenného, Michaloviec a zo Sniny hrnú “domov”. Vtedy je to divokejšie aj tu, uznávam. Lenže bratislavské cesty – to je iné kafé.

A dostávam sa k pointe príbehu. (I keď dosť jasno som to asi naznačil obrázkami vyššie.) K dôvodu, pre ktorý

tvrdím, že sú košickí bicyklisti chorobou

tohto mesta. Jeho obrovským nešvárom, ktorým je prerastené ako plesňou.

Povedal by som, že sú priam až rakovinou tejto peknej a pokojnej metropoly. (Pretože aj napriek tomu, že žijem doslova v jeho centre, tvrdím, že Košice sú pokojným mestom. Opakujem: presťahoval som sa sem po 37-mich rokoch života v Bratislave…) Košickí bicyklisti totiž netušia, že sú účastníkmi cestnej premávky a mali by jazdiť po cestách. NIE PO CHODNÍKOCH!

Žijem v KE cca rok. Denno-denne absolvujem cestou do práce a z práce takmer presne 3 km každým smerom alebo presnejšie 5.5 km dokopy. Jazdím na kolobežke (klasickej “šliapacej”, nie elektrickej), čiže okolie si chtiac-nechtiac musím pozorne všímať. Za celý ten čas prešli okolo mňa

po ceste asi dvadsiati košickí bicyklisti.

Nezveličujem. Stretnem ich priemerne tak zo dvadsať denne. A všééééétko sa to drbe po chodníkoch. Hlava-nehlava. A dokonca schody-neschody. Lebo na tomto mieste opíšem, ako ma idúc na kolobežke delilo tak pol metra od toho, že by ma býval zmasakroval bicyklista.

Košickí bicyklisti sú hanbou tohto mesta

Ten totiž bez toho, že by býval nejako zvlášť riešil situáciu, zbehol na bicykli v plnej rýchlosti po schodoch na fotografii. Je to pri bočnom vchode do Business Centra, z Kuzmányho ulice. Zbehol tie schody ľahko a s prehľadom. Bol totiž na bajku s tými obrovskými pneumatikami – asi najnovší trend, evidujem to ako novinku (ale môžem sa mýliť).

Košickí bicyklisti dokážu však byť aj vtipnými

Mňa osobne takmer zakaždým rozosmejú tie odrazové a/alebo reflexné plôšky, ktorými majú mnohí títo po chodníkoch jazdiaci cyklisti oblepené bicykle. Odpredu až dozadu, zo strán, vrátane pedálov, odraziek v kolesách, na prilbách, ruksakoch či na páskach na zápästiach… 😀 😀 😀

Na ký fras im to na tých chodníkoch je?!

Čo sa im tam bude odrážať? Budeme si na nich snáď my, chodci svietiť mobilmi…?! Všetky tie reflexné prvky sú určené na to, aby žiarili za tmy pri nasvietení svetlometmi z automobilov! Na chodníku sú všetky tieto odrazové sklíčka úplne nakokot. Ale teda aspoň sú nám (mne) na smiech. Smiech pomedzi škripot zubov od nervov.

* Rád by som výrazne zdôraznil a podčiarkol fakt, že

nepíšem o KOŠIČANOCH. Píšem o BICYKLISTOCH

To aby si niekto nesplietol pojmy s dojmami, ako vravieva moja mamička. A nemali ma Košičania všeobecne v zuboch za to, že na nich pičujem. Lebo to by bol omyl. Pičujem na bicyklistov a to aj napriek tomu, že mám medzi nimi kamarátov. Hovorím im to aj do očí, ak tiež jazdia po chodníkoch (jazdia). Nejde teda o žiadne kvázi anonymné ohováranie.


Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

"Blavák f Košicoch" je môj alias ako bývalého Bratislavčana, presídleného po 37-ich rokoch života v hlavnom meste natrvalo do Košíc. Baviaceho sa tu teraz na tom, ako "inak" veci na východe fungujú. A píšuceho o tom so všetkou láskou ku Košiciam a so všetkým rešpektom k východniarom. Napriek tomu však pre istotu nezverujúcom vlastnú identitu. Predsa len, dostať niekde na piču - po tom tak úplne netúžim. :-)

One Comment

  • Blavák v KE

    Aby som bol tak napíšuc konkrétnejší – presná a konkrétna bilancia za dni, kedy som si dal tú kurevskú námahu, že som to spočítal:
    – streda, cesta do práce a z práce: 17 (!) cyklistov na chodníkoch, 1 na ceste;
    – štvrtok, cesta do práce: 8 cyklistov na chodníkoch, na ceste iba ja na kolobežke (a to tam ani nemám čo robiť, mám len klasickú šliapaciu a novela o kolobežkároch ešte nie je v platnosti).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *