Cestovanie vlakom a to naprieč časom aj ľudskou hlúposťou
Cestovanie

Cestovanie vlakom a to naprieč časom aj naprieč ľudskou hlúposťou

Cestovanie vlakom môže byť veľmi zábavnou záležitosťou. Niekedy vyslovene vtipnou. Isto, chce to kusisko nadhľadu a vyžaduje to tolerantný postoj k ľudskej hlúposti. Ale môže to byť naozaj sranda.

Baví ma pozorovať ľudí, ktorí sa nezmyselne trápia s batožinou. Nemyslím to škodoradostne. A nemám teraz na mysli situáciu, kedy s vyplazeným jazykom doletím na stanicu, ťahajúc za sebou tašku bez koliesok či kabelku za remienok. Kors-neKors. A som rád, že som vôbec nastúpil do vlaku, nieto ešte aby som si vyberal vagón.

Ja píšem o situácii, keď v Bratislave nastúpim dvadsať minút v predstihu na IC, ktoré je povinne miestenkové a teda mám vopred pevne a nemenne určené, kde presne sedím. Lebo toto je

v mojich očiach (správne) cestovanie vlakom.

Vidím to na lístku, ktorý mám v ruke alebo v mobile. A nastúpim do úplne iného vozňa. Aby som sa potom s kufrom, ktorý je presne o centimeter užší než ulička vo vlaku, mohol trepať cez celú súpravu. Aby som mohol vrážať do ľudí už usadených. Aby som mohol brániť ľuďom, ktorí sú na svojom či pri svojom mieste a usádzajú sa, ukladajú si batožinu a pod.

Veď je to podľa mňa jednoduchšie než zvonka z nástupišťa, kde je pokokot miesta, vyhľadať nielenže môj vagón, ale ešte aj tie jedny správne z dvoch dvere, ktorými mám nastúpiť. Aby som nastúpil vo vzdialenosti MAX. sedem metrov od môjho sedadla… Veď uvažujem, nie. Uvažujem logicky a predvídavo. Som predsa človekom technologickej éry.

Aby som ešte raz vysvetlil,

pretože nie každý pozná cestovanie vlakom

a je mu to úplne jasné. Tzv. IC (Inter City) sú vlaky, kde je povinná miestenka. Do tohto vlaku si kupujem lístok s tým, že chcem-nechcem, mám pevne pridelené sedadlo. Na lístku mám uvedené ako číslo vozňa, tak číslo miesta, kde sedím. A sedím, aj keby vedľa v uličke stálo päť 102-ročných invalidných a zároveň tehotných babičiek (čo sa práve nikdy a nijako nemôže stať). Lebo v IC sedí každý a to na vopred určenom mieste.

Na podklade tohto opisu každý aj menej než priemerne inteligentný človek pochopí, prečo sa mi tragikomickou zdá otázka, ktorá občas naozaj zaznie: “Prepáčte, prosím vás, máte tu voľné?”

Akože čože?! Veď ak máš vedľa mňa miestenku, tak “voľné” mať musím – či sa mi to páči alebo nie. Pre teba. A ak nemáš, tak ju máš niekde inde. Máš si ju nájsť a prosto si sadnúť na tvoje miesto. Hotovo. Aké dopytovanie sa po “voľnom”?! Keby to nebolo smiešne, bolo by to na zaplakanie.

Ale ja to obnáša cestovanie vlakom

Dohadovania sa okolo toho, kto má kde sedieť, si napriek povinnému umiestneniu užívam v IC-čkach dosť. Občas niekto zarputilo sedí a až na moju výzvu, aby si skontroloval lístok zistí, že nám nikto nepredal rovnaké miesto – pani si “len” pomýlila vagón. A že som ja pri nej musel sedem minút stáť, kým ona bola vôbec schopná nájsť lístok… Hm.

Dokonca som zažil aj to, že sa dvaja chalani hodnú chvíľu dohadovali o tom, kto má na danom mieste sedieť. Totiž, v tom prípade

naozaj obaja mali rovnaký vagón a identické sedadlo.

Jeden mal lístok z pokladnice, kúpený na stanici. Druhý ho mal vytlačený na A4-ke, kúpený cez internet. Už sa zdalo, že nepríjemnú záhadu rozlúskne až sprievodca a jedného z nich usadí na toalete. (IC-čka bývajú niekedy na niektorých úsekoch plné do posledného miesta.)

Vtom si chalan s lístkom z pokladnice všimol niečo na lístku toho druhého, vytlačenom z internetu.

“No, lenže dnes je 13-teho, nie 14-teho. Vy máte lístok na zajtra…”. Čo dodať. Ale isto, stane sa aj v lepšej rodine. Aspoň sme sa viacerí v okolí pobavili. A chalanisko cestujúci v čase si to musel vyhandlovať s vlakvedúcim. Aby ho jeho nadčasové cestovanie vlakom nestálo okrem ceny cestovného ešte aj pokutu.


Mám Košice rád. Páči sa mi život v nich a východniarov akceptujem takých, akí sú. Sám a dobrovoľne som sa rozhodol žiť tu. To však neznamená, že si nemôžem robiť prdel z toho, ako tu veci fungujú. A z porovnania so životom v hlavnom meste, kde som žil 37 rokov. Nikoho a nič nemám v úmysle zosmiešňovať! Jednoducho iba sa bavím na rozdieloch medzi východom a západom Slovenska. Verím, že ako zábavu budeš aj ty brať moje blogy. A že nedostanem na p*ču od niekoho, kto sa dopátra mojej identity. Lebo pri všetkej drzosti a odvahe mám toľko zdravého rozumu, aby som ju nezverejnil.

“Blavák f Košicoch” je alias bývalého Bratislavčana, presťahovaného do Košíc za láskou. Baviaceho sa tu teraz na tom, ako “ináč” veci na východe fungujú. Ale píšuceho o tom so všetkou láskou ku Košiciam a so všetkým rešpektom k východniarom.

Zdrojom ilustračnej fotografie a spolu s ňou takmer všetkých na tomto webe je môj vlastný archív. Nefotím v tom pravom zmysle slova. Iba pre vlastnú radosť a zábavu “lovím zaujímavé pohľady”.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *